•  
  •  

História

Misijné centrum na Malej Zobrane pri Mirkovciach

Slanské vrchy sa tiahnú severojužným smerom. Na západe sú ohraničené Košickou kotlinou, na severe Beskydským pohorím, na východe Východoslovenskou pahorkatinou a na juhu je štátna hranica s Maďarskom. Pod ich úpätím, na okraji Košickej kotliny, neďaleko Prešova a Drienova je obec Mirkovce. Nižné Mirkovce sa v histórii spomínajú už v roku 1320 a od roku 1764 aj ako Vyšné Mirkovce. Oboje sa v roku 1944 spojili do jednej dediny s názvom "Mirkovce".

Historická rarita

Súčasťou obce sú aj dve osady - Dúbrava a Nereše. Obec si až dodnes zachovala poľnohospodársky charakter a žije v nej aj početná skupina rómskej komunity. Stredobodom našej pozornosti nebude len obec, ale predovšetkým historická rarita jej okolia, ktorá je spojená s vrcholmi Slanských vrchov - Malá a Veľká Zobrana, ktoré sú situované v katastri dediny.

Prví pustovní mnísi - eremiti, ktorí šírili kresťanstvo na našom okolí pochádzali najskôr z írsko-škótskeho kresťanského zoskupenia a severného Talianska. Prichádzali na naše územie ešte pred vznikom Veľkomoravskej ríše. Proces šírenia kresťanstva nadobudol na väčšej intenzite až po príchode kresťanských vierozvestcov, ktorých na Veľkú Moravu pozval knieža Rastislav.

Po smrti Rastislava kniežaťom a neskoršie aj kráľom stal Svätopluk I. Tento múdry a mocný vladár upevnil pozície Veľkomoravskej ríše a tú rozšíril, ktorá potom svojím okrajom na východe siahala až k pohoriu Vihorlatu a k Tokajským horám. Na okraji akoby východnej provincie sa nachádzalo slovanské hradisko pri Užhorode - Unge Grad.

Misijné stanice

Podľa Juraja Macáka sa na východnom Slovensku v dobe Veľkomoravskej nachádzalo množstvo misijných staníc a ich činnosť bola usmerňovaná zo Zobora pri Nitre a misijné stanice smerovali až ku hrebeňom Karpát. V Šarišskom regióne ešte v 9. - 12. storočí sa spomína dessať takýchto pustovní v ktorých žili pustovní mnísi - eremiti, ktorí sem prišli na konci tretej štvrtiny 9. storočia z Opátstva svätého Hipolita, zo Zobora pri Nitre.

Mnohé misijné strediská mníchov eremitov položili prvé základy pre vznik centier formujúcej sa cirkevnej štruktúry. Pustovní mnísi si pre svoju činnosť vyberali vhodné a bezpečné lokality na odľahlých miestach či už Braniska, Čergovského pohoria, Levočských vrchov, Šarišskej vrchoviny a tiež v Slanských horách. Jedno takéto centrum bolo pri Mirkovciach na vrchole Malá Zobrana.

Vrcholec Slanských vrchov - Veľká a Malá Zobrana sú situované na západnej strane pohoria medzi obcami Mirkovce a Brestov v okrese Prešov. Veľká Zobrana má nadmorskú výšku 627 metrov a je z nej nádherný výhľad do údolia Košickej kotliny. Malá Zobrana je o niečo nižšia a má výšku 610 metrov. Práve ona je z hľadiska histórie pre nás zaujímavejšia ako Veľká Zobrana. K obidvom horským masívom sa dostaneme z viacerých strán, ale najschodnejšia cesta je zo severnej strany okolo bývalého poľovníckeho kaštieľa.

Čo ukrýva vrchol

Na vrchole Malej Zobranej bolo v 9. - 10. storočí misijné centrum pustovných mníchov - eremitov. na vrchole sa nachádza rarita s ktorou sa tak často nestretávame. Približne uprostred vrcholu medzi skalami sa nachádza otvor do útrob Malej Zoborany, ktorý smeruje pomedzi skaly dole k potoku a vyúsťuje v ďalšej skale pri potoku, ktorej ľudia dali názov "Zimná skala". Otvor medzi skalami masívu využívali pustovníci v prípade nebezpečenstva, ktoré mu hrozilo. cez skalný otvor sa dostal až do dediny k potoku Malka. Takto sa mohol ľahšie vyhnúť zbojníkom alebo aj prenikajúcim členom arpádovskej družiny, ktoré prenikali na toto územie.

Zimná skala

Zimná skala dostala meno podľa toho, že z nej aj v horúcom lete preniká studený vzduch, čiže prievan cez spomínaný otvor medzi skalami. Na vrchole hory sú dodnes viditeľné prekážky a otvor do skaly, ktoré mali ochrániť mnícha. Podrobnejší opis tejto rarity uskutočnil nadšenec turizmu a archeológie František Blahút. Predpokladá sa, že toto misijné centrum na Malej Zobrane sa stalo zárodkom pre vytvorenie arcidiakonátu v neďalekom Drienove.

Slovo Zobor - Sobor v staroslovenčine znamenal chrám, alebo nejaké kultúrno-historické misijné centrum kresťanského spoločenstva v 9. - 10. storočí. Podobný pôvod ako Malá a Veľká Zobrana má aj Zobor pri Nitre, Zborov pri Bardejove, Sobrance na východe Slovenska. Význam slova môže mať aj širší charakter.

Najstaršia písomná zmienka o obci sa nachádza vo varadínskom registri z r. 1219, v ktorom je zápis, že Biely z Brestova obvinil troch bratov zo Žehne, že mu ukradli rôzne veci v hodnote šiestich hrivien striebra. Aj v ďalšom zápise z r. 1229 sa uvádza spor medzi Petrom, synom Petra a Čepanom, komesom Petrom, Jánom a Pavlom o dedičný majetok. Uvedené zápisy predstavujú najstaršie správy o vlastníctve územného majetku šľachticmi zo Šariša.

O starobylosti Brestova (zeme i dediny) svedčí aj fakt, že už k r. 1272 sa pripomína potok Brestov a to jeho horný tok pri opise zeme Dlenfö (terra Delnafeu), dnešný Kokošoviec. Horný tok Brestova sa až dodnes nazýva Brestove, ale jeho stredný tok sa už v druhej polovici 14. a v 15. storočí nazýval Mirkovským potokom. Dnes sa nazýva Kalinovec.

V písomnostiach z 13. – 16. storočia sa obec vyskytuje pod názvom Borolou, Borozlo, od konca 18. storočia aj ako Brestow. Slovenský názov je odvodený od listnatého stromu brest.

Pred r. 1325 bol Brestov majetkom prepošta z Myšle. Pravdepodobne obec získal od Abovcov, ktorí boli v 13. storočí vlastníci okolitých majetkov. Brestov patril prepoštovi nepretržite až do 60-tych rokov 16. storočia. Neskoršie sa stal majetkom šľachtickej rodiny Kataiovcov.

Brestov patril medzi veľké dediny, čo potvrdzuje portálny súpis z r. 1427, na základe ktorého boli tamojšie sedliacke domácnosti zdanené od 31 port. V priebehu 16. storočia došlo k zníženiu počtu obyvateľov a zo sedliakov sa stali postupne želiari. V r. 1787 žilo v obci v 60 domoch 425 obyvateľov, v r. 1828 už v 89 domoch 647 obyvateľov. V r. 1831 sa dedinčania aktívne zúčastnili na sedliackom povstaní. Okrem tradičného poľnohospodárstva a chovu dobytka sa obyvatelia zaoberali aj tkáčstvom a prácou v lesoch.

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Utorok: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Streda: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:30
Štvrtok: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Piatok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Fotogaléria

Kalendár

Kalendár zvozu odpadu